História Snookeru

História snookeru

 

Snooker vznikol prostredníctvom vývoja skorších anglických biliardových hier, avšak prekvapivo nevznikol v Anglicku, ale v ďalekej Indii. Jeho vytvorenie je pripisované Sir Neville Chamberlainovi.

 

Predchodcovia snookeru

V 19. storočí bol biliard veľmi populárny a rýchlo sa rozšíril aj na koloniálnych územiach pod anglickou nadvládou. Tu bol obľúbenou zábavou britských vojakov stacionovaných ďaleko od domova, avšak keďže dovtedy známe varianty hier mohli hrať len dvaja hráči, bolo vhodné vytvoriť také variácie, kde sa do hry mohlo zapojiť viac hráčov naraz. Takto vznikli hry Life Pool, Black Pool a Pyramid.

 

Life Pool mohlo hrať naraz až 14 hráčov. Každý mal svoju vlastnú jedinečne farebnú guľu, ktorú mohol odraziť tágom. Cieľom bolo zasiahnuť súperove gule tak, aby padli do jamky. Hráč, ktorého guľa padla do jamky, vypadol z hry. Posledný hráč, ktorého guľa zostala na stole, vyhral partiu, a keďže sa hra zvyčajne hrala o peniaze, víťazstvo prinášalo aj určitý finančný zisk.

 

Z tejto hry vznikol Black Pool, ktorý bol sofistikovanejšou verziou Life Poolu. Pôvodná hra sa doplnila o to, že ak sa podarilo poslať súperovu guľu do jamky, hráč mohol zamerať čiernu guľu, a ak aj tá padla do jamky, získal ďalšie peniaze od ostatných.

 

Tretia hra bola Pyramid. Počas zápasu sa hráči striedavo snažili bielou guľou poslať 15 červených gúľ, umiestnených v trojuholníkovej formácii, do jamky. Bola to prvá variácia, kde sa objavilo rozmiestnenie gúľ v tvare trojuholníka. Tento prvok si osvojil aj moderný pool biliard.

 

Chamberlainova činnosť

 


Sir Neville Chamberlain

 

V roku 1875 vytvoril Sir Neville Chamberlain, vojenský dôstojník stacionovaný v Indii, novú zaujímavú hru, ktorá využívala prvky troch vtedajších populárnych biliardových typov.

 

Na začiatku hry sa 15 červených gúľ zo hry Pyramid umiestnilo na stôl do trojuholníkovej formácie spolu s guľami z Life Poolu, ktoré boli rozmiestnené osobitne.

 

Pôvodne sa používali štyri „farebné“ gule: žltá, zelená, ružová a čierna. Hnedá a modrá sa objavili o niečo neskôr. Z hry Black Pool pochádza aj pravidlo, že po úspešnom zaslaní cieľovej gule do jamky mohol hráč cieliť aj na „farebnú“ guľu.

 

Podľa jednej príhody je názov novej populárnej hry tiež Chamberlainovým zásluhom. Vtedy sa v hovorovej reči nazývali „snookermi“ prvoroční kadeti. Príbeh hovorí, že Chamberlain označil vojaka, ktorý sa dopustil chyby pri odraze, za „skutočného snookera“ (~pravého zelenáča). Toto slovo sa časom spojilo s hrou, a tak vznikol názov snooker. Nová hra sa vďaka Chamberlainovej práci rýchlo stala známou medzi vojakmi prichádzajúcimi z Anglicka.

Oficiálne pravidlá snookeru boli stanovené v roku 1882 v Ootacamunde.

 


John Roberts Jr.

V roku 1885 navštívil indiu britský biliardový šampión John Roberts, ktorý sa stretol s Chamberlainom, ktorý mu predstavil svoj výtvor. Roberts sa rozhodol, že po návrate do Anglicka sa pokúsi túto novú hru popularizovať. Aj keď to trvalo niekoľko rokov, Robertsova práca bola nakoniec korunovaná úspechom.

 

Rozšírenie snookeru

 


Vkusne zdobený snookerstôl

 

V 50. a 60. rokoch 20. storočia popularita hry výrazne poklesla a v rokoch 1958 až 1963 sa neuskutočnili žiadne majstrovstvá sveta.

 

Popularitu snookeru o niekoľko rokov neskôr oživilo zavedenie farebnej televízie. V roku 1973 sa vysielali prvé majstrovstvá sveta v snookeri. Vďaka televízii si súťaže užívali masy divákov, čo prinieslo športu značný príjem. Vysielanie snookerových súťaží sa stalo bežným javom, vďaka čomu sa snooker stal jedným z obľúbených televíznych športov v Anglicku.

 

Hra je dnes populárna vo Veľkej Británii, v Južnej Afrike, Kanade, Austrálii, vo veľkej časti Európy a získala si priaznivcov aj na Ďalekom východe, kde sa napríklad v Číne teší mimoriadnej obľube.

 

Na Slovensku je možné nájsť snookerové stoly vo väčších biliardových salónach, ale hra nie je taká známa ako americký pool biliard. Vďaka televíznym prenosom si však aj u nás môže stále viac ľudí obľúbiť túto fantastickú hru, ktorú mnohí považujú za kráľa biliardových hier.

Použitá literatúra:

  • Norman Clare: Billiards and Snooker Bygones
  • William Hendrick: History of Billiards
  • Newspaper cutting: The story of a billiard ball